World Of Warcraft: The Burning Crusade

Článok zverejnený 16.04.2007, autor: Branislav Hindický (lastjedi[zavinac]gamesweb.sk)

Článok zverejnený vďaka spolupráci so serverom GamesWEB.SK.

Výrobca: Blizzard
Distribútor: CD Projekt
Minimum: CPU 800Mhz 512 MB RAM 32 MB 3D internet
Multiplayer: Áno
Typ: RPG
DOWNLOAD: N/A
Verdikt: kvalitný datadisk, ktorý vám zaručí nedostatok spánku :)
Hodnotenie: 80%

Azda sa nikdy doposiaľ nestalo, aby sa na datadisk ku hre čakalo s očakávaniami a netrpezlivosťou tak veľkou, že to prekonalo aj množstvo veľmi úspešných áčkových „plnohodnotných“ (inak povedané nedatadiskových). Novej expanzii z dielne amerického Blizzardu sa to podarilo. Dôkazom očakávaní a slintania nielen dlhodobejších hráčov najúspešnejšej onlinovky súčasnosti boli určite predajné čísla hneď po vydaní – len za prvých 24 hodín od uvedenia sa totiž predalo 2,4 milióna kusov The Burning Crusade, čo tento datadisk vystrelilo na prvé miesto v rebríčku najrýchlejšie predávanej PC hry v Európe i severnej amerike. Ono aj okolo osem miliónov aktívnych účtov o niečom svedčí. Dlho očakávané otvorenie Dark Portalu sa teda uskutočnilo vo veľkých číslach a je rozhodne jasné, že Vivendi ako distribútor a Blizzard ako vývojár si do vrecka napchajú opäť zopár bankoviek na nové Ferrari, či domov na nejakom exotickom mieste. Nás ale predovšetkým zaujíma, koľko nocí prebdieme získavaním nových úrovní, skúmaním krajiny, či trápením sa nad čo najlepšou taktikou na bossov v nových inštanciách.

Vyvstáva nám otázka, či sa oplatí základy takého fenoménu ako je práve World Of Warcraft bližšie predstavovať. Predsa len zainteresovaným ľuďom to príde smiešne a tým, ktorí nie sú v tejto oblasti doma to bude asi aj tak jedno. Preto len v skratke zhrniem, že sa jedná o fantasy MMORPG (massive multi online role playing game, čiže „hra na hrdinov“ pre obrovské masy hráčov prepojených cez internet) vystavané vo svete známej strategickej trilógie Warcraft doplnený o rôzne mytologicky či príbehovo obohacujúce knižné romány. Práve na hernom svete je vidieť, že už čo - to prežil nielen v herne - historickom kontexte (obyvatelia sú neustále vystavovaní jednému nebezpečenstvu za druhým a vojna je oveľa častejšie používaným slovom ako mier), ale hlavne v rámci vypiplanosti zo strany autorov, ktorí svoj svet vychovávali ako dieťa a postupne ho kŕmili novými a novými nápadmi, či už ohľadom histórie, kartografie, obyvateľstva Azerothu (ako sa svet, ktorý je centrom diania volá) až sa z neho stalo niečo organické a logickejšie, prijateľné pre hráčov, ktorých nezaujíma len naháňanie nových úrovní a čo najlepšia výbava, ale chcú vedieť prečo, kde a načo robia to, čo robia. Dalo by sa povedať, že práve to, že sa jedná o pre mnohých hráčov známe univerzum sa z určitej časti podpísalo na úspechu hry. Veď ruku na srdce, WoW neprináša nijak revolučné nápady, ale berie si tie známe a tvorí z nich vynikajúcu zábavnú zmes.

Tí, ktorým história (aspoň z posledných rokov) a hlavne portfólio Blizzardu nie je cudzie, vedia, že čo hra to klenot, aj keď práve ich tituly patria k tým najodkladanejším. Veľa herných spoločností podceňuje tvorbu datadisku a teóriou „nalepíme zopár nových máp, úloh, nejaké nové zbrane, pridáme pár úrovní a úspech datadisku bude minimálne zrovnateľný s pôvodnou hrou“ podlamuje nohy svojím niekedy viac a niekedy menej úspešným produktom. Kto však hral nejakú hru a následne datadisk od Blizzardu vie, že práve tato firma je jedna z tých, ktorí nastavenú latku kvality nikdy nepodliezajú. Áno, isto sa nájdu ľudia, ktorí budú šomrať, že sa jedná o vrchol mainstreamu a celé to stojí na jednoduchosti a jednom klišé za druhým. Ak sa zamyslíme, tak pravda je tak na polceste. Určite sa blizzardské produkty nedajú označiť za také, ktoré by útočili na peňaženky úzkeho, špecifického okruhu hardcore fanúšikov. Na strane druhej ale je vidieť, že sa nesnažia ani postaviť princípy na miestami až infantilnej stupidite, jednoduchosti, či gýču, ako to poznáme z mnohých dnešných produktov nielen od EA. WoW si teda s chuťou zahrá tak príležitostný a hernou históriou nepoznačený človek ako aj hardcore rpgčkár. Prečo ale všetky tieto reči okolo WoW, keď sa jedná o datadisk? Odpoveď je logická a jednoduchá: ako je u datadiskov zvykom, nebúrajú známe mechanizmy herného konceptu pôvodnej hry, ani nespúšťajú revolúcie, len snažia sa priniesť to, čo autori do pôvodnej hry nestihli, zabudli alebo nemohli vložiť a zároveň dávajú priestor na uskutočnenie nápadov, ktoré skrsli v hlavách Blizzardu z pozorovania ich už fungujúceho sveta plného „hordákov a alikov“. Mne osobne pripadá Burning Crusade ako dosť silná paralela k datadisku k Warcraft 3 – The Frozen Throne, čo je možno aj tým, že práve oblasti a postavy predstavené v Ľadovom tróne sa vracajú na scénu v online svete – menovite sa nedá nespomenúť vodca padlých krvavých elfov Kael'Thas Sunstrider, naga Lady Vashj, diabolský Magtheridon, alebo navrátivší Illidan Stormrage, o ktorom mnoho hráčov predpokladalo, že je mŕtvy. Pamätníci sa dokonca môžu tešiť na nejakú tu známu tvár z obdobia Warcraftu 2 a jeho datadisku Dark Portal.

Práve starý známy Dark Portal v Blasted Lands sa znova po dvadsiatich rokov aktivuje a tí odvážnejší z Azerothského obyvateľstva sa vypravia do Horiacou légiou spustošeného sveta, ktorý je doslova rozdrvený v základoch a jeho úlomky sa vznášajú vo vesmíre. Na prekvapenie azerothčanov, nie však hráčov, je Horiaca légia stále v Outlande a chystá na Azeroth odvetu potom, ako bola z neho vytlačená pri poslednej invázií. Aby toho nebolo málo, tak elfovia s prezývkou krvaví sa vracajú do vojnou zdevastovaného Quel'thalasu, aby z trosiek a popola opäť vystavali svoju ríšu a hlavné mesto Silvermoon do niekdajšej slávy. No a ani Kalimdor neprežíva relatívny pokoj, pretože na neďaleké ostrovy pri novom elfskom strome života Darnasse „dopadlo“ z oblohy Draeneiské mesto Exodar, čo nie je nič iné ako vesmírna loď mentorskej rasy Naaru, ktorá sa stará o svojich vyhnancov Draeneiov, pretože sú to práve oni, kto odmietol pred dávnymi vekmi ponuku mocného Sargerasa a nestihol ich osud ich bratov, ktorí sú hybnou silou démonickej ohnivej légie.

Z tohto krátkeho resumé sa dá hneď usúdiť, že ani na Azeroth neusadne po príchode datadisku prach.

Samotný nový kontinent Outland (ktorý pozostáva zo siedmych oblastí) a jeho prostredia sú menej konvenčné ako staroveké elfské stromy, husté lesy, hlboké jaskyne, alebo lávou obohnané trpaslícke mestá a ruiny v pôvodnej hre. Človek tu nájde architektonicky divné miesta vznášajúce sa v priestore, pohoria v tvare obrovských bodliakov, alebo les gigantických húb, pri ktorom sa fanúšikovi Morrowindu zaleskne slza v oku a vášnivý hubár dostane infarkt.

V praxi nás čaká zvýšenie maximálnej úrovne na číslo 70, zvýšenie profesií na 375 a pridanie jednej novej – šperkárstvo, pomocou, ktorého sa vyrábajú náhrdelníky, prstene, ozdoby, alebo aj čelenky. Štruktúra a typy úloh nezaznamenali oproti klasickému WoW nejaký odklon či novinky, čo je dosť škoda, pretože v Azerothe sa po čase občas opakovali. V Outlande to však vynahrádza väčšia svižnosť ich plnenia a naberanie skúseností či hodnotných predmetov rýchlejšie, než sa očakávalo. Nielen milovníkov nádherných scenérií a „herných fotografov“ poteší menšie vylepšenie enginu a textúr v Outlande, ale hlavne možnosť vlastniť lietajúcu bytosť – tvora akým je gryf, mantikora, alebo neskôr drak. Rovnako ako pozemné zvery, aj tieto sa vyskytujú v dvoch typoch (s rýchlosťou o 60% a 100% väčšou ako je bežný pohyb) a pri ich získavaní sa aj zapotíte, aj budete musieť poriadne prekutrať peňaženku kvôli cene schopnosti na ich ovládanie. Je síce logické, že Azeroth tomu nie je technicky a herne uspôsobený, aby a v ňom jazdecké bytosti mohli používať, na druhej strane je to ale obrovská škoda. Novinkou iste zaujímavou a hlavne dôležitou je aj výskyt nových výprav (raidov) pre 25-členné výpravy, ktoré sú menej náročné na organizáciu 40 ľudí (a ich naháňanie na výpravu), to sa však vynahrádza oveľa vyššou náročnosťou oproti pôvodným výpravám a ich zdolanie iste potrvá veľa bezsenných nocí a nemilosrdných zrušení celých výprav rad za radom. Väčšina týchto nových výprav dodnes nebola pokorená a určite to je otázkou mesiacov, kým sa tak stane.

Pôvodný svet samozrejme nezostáva mimo diania a autori do neho vtesnali nové veci ako tri historické udalosti prístupné z Jaskýň času v Tanarise. Menovite sa jedná o Thrallov útek z pevnosti Durnholde, vytvorenie temného portálu a pamätná konečná bitka z Warcraftu 3 – bitka na hore Hyjal, ktorá je asi tou najväčšou výzvou akú svet Warcraftu hráčom môže ponúknuť a pretečie ešte veľa vody, kým sa do nej hráči dostanú, lebo spolu s datadiskom v poslednom patchi pri chodení na výpravy a do podzemia pribudla takzvaná možnosť heroic, kde sa latka náročnosti známej udalosti posunie o kus vyššie za cenu oveľa lepších odmien a práve týmto splnením heroických výprav sa získa prístup čeliť samotnému Archimondovi na hore Hyjal.

Ak ste sa v čítaní dostali až sem, nevlastníte pôvodnú hru, chcete si ju zadovážiť a myslíte si, že kupovať datadisk pred dosiahnutím 60. úrovne vôbec nemá zmysel, musím vás ubezpečiť, že opak je pravdou. Nejedná sa len o to, že dve nové rasy, Draenei za alianciu a krvaví elfovia za hordu a možnosť výberu povolania doteraz prístupného iba pre opačnú frakciu (bol to shaman pre hordu a paladin pre alianciu), ktoré nielen mení charakter a taktiku bojov, ale aj unifikuje tieto dve znepriatelené frakcie. Autori sa totiž pri vytváraní nových štartovných miest a úloh poučili z chýb a prispôsobili tomu aj hrateľnosť a odmeny, čo je určite hlavná politika tohto datadisku – nalákať čo najviac nových hráčov, žiaľ, občas aj na úkor tých verných hrajúcich dlhodobo. Čo konkrétne mám na mysli? Prevažne to, že hráč si teraz pokojne príde na úrovni 58 do Outlandu (od ktorého je doporučený) a za triviálne úlohy získa výbavu na úrovni takej, ktorou sa za čias čisto azerothského diania mohli pýšiť iba ľudia z dostatočne zohratého tímu, chodiaci na tie najťažšie výpravy ako Naxxramas, Blackwing Lair či Molten Core od nevidím do nevidím. Viac o tom v odstavci od dlhodobého hráča WoW hrajúceho na európskom realme Drak'Thul, ktorý združuje azda najväčšie percento českých a slovenských hráčov.

Lajka lvl.70 druid (No Way) - Rela lvl.66 Shaman (Epic Guardians)

Aliancia získala veľkú výhodu tým, že má možnosť hrať za shamanov, ktorých totemy zjednodušujú celú raidovú instanciu. Zároveň ale horda získala paladinov, ktorí nie sú až tak obrovskou výhodou. Asi najväčším sklamaním, či „podrazom“ je práve to, že ľudia čo dlhodobo hrajú World Of Warcraft a celé dni strávili chodením na tie najväčšie raidy, aby získali lepšiu výbavu majú momentálne úplne zbytočne zabitý čas, lebo po chvíli questovania získajú veci lepšie. No a pre ľudí, čo začínajú hrať v poslednej dobe a Naxxramas, alebo Molten Core nechodili, sa tam ani neoplatí chodiť, pretože práve v Outlande sa získajú lepšie veci pomerne jednoduchšie a rýchlejšie ako T1,T2 alebo aj T3. Jediný dôvod prečo chodiť, je vybaviť sa a vylevelovať v Outlande a následne chodiť staré insty „for fun“. Je to naozaj nespravodlivé, pretože išlo o ťažké instancie, ktoré vyžadovali vstupovať nielen veľmi dobre zohratí ,ale aj s veľmi dobrým equipom. Taktiež instancie pre levely cca 60-70 sú jednoduchšie ako to bolo kedysi pri leveloch 50-60 a nie sú tak závislé od výbavy, navyše veľké množstvo ineraidových instancií je kratších a ma svižnejšie tempo. Krajina v Outlande je pestrejšia a menej okukaná a vítané je aj väčšie množstvo questov, ktoré sú aj jednoduchšie.

Práve na to, že Outland je dosť „owerpowered“ a v súčasnosti slúži aj ako obrovská baňa na rýchle získanie peňazí a kvalitnej výbavy sa dá považovať za mínus spolu s tým, že po prvých dňoch v outlande môžu verní hráči pozahadzovať svoje krvopotne nadobudnuté zbrane a brnenia. Napriek tomu, že Blizzard možno naplnil väčšinu očakávaní a pridal aj nový PvP battleground a rankový sýstém bojov v arénach, kde sa za víťazstvá dá nakupovať veľmi slušná výbava, stále sa jedná len o zmeny toho, čo tu už bolo a nejaké výdatnejšie novinky ako masívnejší grafický ugprade, či veci ako kupovanie a zariaďovanie domu a nejaké väčšie možnosti zaoberať a nebojovými činnosťami naďalej zostávajú hráčom odopreté. No a samozrejmosťou na spustenie datadisku je vlastnenie pôvodnej hry a platenie mesačných poplatkov.