Na nebo vyletel šarkan
až rozvialo mu stužky
a vyplašil kŕdeľ čiernych vrán
Bozkával slnko a
tancoval s vetrom
no chvostom
bol pripútaný k detskej rúčke
Tá ruka- ruka väzniteľa
čo ako bola pôvabná
musela domov, nech to stihne
a šarkan už viac nevidel
obzory nedostižné