Keď riadok strofe
nemo verí,
nebo sa zatiahne
a srdce odbremení.

Len v okamihu
nemom,
keď všetko vôkol
čuší,

Nepredvídané stáva
sa menom,
voda už potokom
srší.

Keď veta stratí
význam,
keď slová sú len
čačky zbytočné,

Len vtedy slzy
priznám.
Len vtedy...
Pramienky potočné.