Len stopy laní- znamienka
jej tváre
Len čierne vŕby- žilky
jej porcelánovej pleti

Ukázala mi
biela hrejivá
útočisko
a rukami nežne prechádzala
po zavretých viečkach

Nadvihni záves
z hrubého ticha
a my ťa povedieme cestičkou predstáv
až k domčeku na stračej nôžke

No ja v strachu
že zablúdim vo svete vlastných túžob
zostávam stáť na prahu

Zavrela dvere
Biela nedostupná
a s ňou zmizli aj tie malé
šepkajúce tvorčeky

Tak odišla hmla
nechala ma samu
s tým chladným neochotným
a hviezdami