Svätý Grál Monthyho Pythona
Tematika kráľa Artuša bola vo filmovom priemysle spracovaná už mnohokrát. A ako to už býva s podobnými notoricky omieľanými témami, určite sa postupom času zjaví nejaká jej paródia, či zmršenie. Svätý Grál Monthyho Pythona (Monthy Python and The Holy Grail) nie je výnimkou. V kruhoch kockáčov býva tento film hodnotený ako jedna z najlepších komédií všetkých čias, ale oplatí sa ho naozaj vidieť?
Ak očakávate, že kráľ Artuš vytiahne meč z kameňa a potom jeho pravá ruka začne mať pletky s Mordredom, a ľavá ruka brániť Guinevru pred Lancelotom, ste na omyle. Tvorcovia tu dali dohromady vlastne dve nezávislé legendy: z bájí o Artušovi vlastne ponechali len samotného kráľa (a jeho rytierov) a z mýtu o grále vlastne len toho Lancelota... ale nepredbiehajme.
Rok 963. Artuš (Graham Chapman) prichádza zďaleka už ako hotový kráľ Britov (sic!) a vládca Camelotu. Žiaľ, jeho dvor zíva prázdnotou a preto by mu bolo načim zhromaždiť zmienených rytierov Okrúhleho stola. A keď už je družina pohromade, zišlo by sa vydať na nejaké to hrdinské dobrodružstvo. To tvorí zvyšný časť filmu - je ním samotné hľadanie Svätého Grálu, ktorým poverí Artuša sám Najvyšší.
Jedným z hlavných problémov, ktoré udrú do očí, je absencia akejsi konzistentnej línie, ktorá by držala celý film pohromade. To, že je hľadanie rytierov do družiny založené na nezávislých epizódach, sa dá ešte prežiť. Samotná cesta za Grálom sa však často rozpadáva na toľko vedľajších línií, že nakoniec už diváci (i scenáristi) zabudnú, že chceli putovať za nejakou relikviou. V podstate sa ani nejedná o súvislý dej, ale skôr o postupnosť jednotlivých scén(ok), ktoré spolu súvisia len naozaj veľmi voľne. Prechody sú tvorené sú viac, či menej vtipnými kultúrnymi vložkami - niekedy k veci, niekedy úplne mimo misu (väčšinou sa to týka animácií). Tento scenáristický spôsob je zrejme spôsobený jednak zaužívaným spôsobom práce z pythonovského spoločného projektu Lietajúci Cirkus, ktorého epizódy boli postavené práve na krátkych skečoch a jednak tým, že roly scenáristov (všetci pythonisti), režisérov (Terry Gilliam a Terry Jones) a hercov (opäť všetci pythonisti) sa prekrývali.
Samozrejme, keďže ide o komédiu (či presnejšie paródiu), očakáva sa, že sa divák bude čas od času smiať. Často sa stáva, že humorná zložka preklenie aj kadejaké nedostatky. To sa však darí len so zmiešaným úspechom. Niektoré nápady sú stále originálne (napr. prezentácia koní a jazdcov, či hrozný zver Caerbannogh), niektoré sú vykrádané (napr. scénka Mosta smrti), niektoré vykradnuté (trójsky kôň) a niektoré zase pomerne trápne (Angličania zrejme cítia potrebu prezentovať Francúzov v ironickom svetle). Rovnako je to so scénami: na niektorých sa dá zasmiať (pri logickej argumentácia Bedevera by zbledol závisťou aj Aristoteles), ale niektoré si zrejme vyslúžia len pozdvihnuté obočie - napr. nezmyselnosť násilia v scénke s Temným rytierom sa pomaličky blíži tarantinovskému štýlu. Jedným z mála pozitív sú hlášky, ktoré sú neustále notoricky vykrádané, či používané v e-mailových podpise. (,,Ako ste zistili, že je to čarodejnica" ,,Vyzerá tak!").
Sumár
Hláška z traileru o tom, že raz za život príde na svet film, ktorý zmení celú históriu filmového priemyslu... rozhodne platí. Nie však v tomto prípade. Kvalita tohto filmu sa zrejme prejavuje len v značke Monthy Python a relatívnej ,,koolovosti" pre kockáčov. Chýbajúci normálny dej, pokrivkávajúca historická vierohodnosť, a prevažná kvázivtipnosť spôsobujú to, že je asi lepšie si pozrieť čo aj len kritizovaného Kráľa Artuša z roku 2004. Tam je aspoň Keira Knightley. 3/10.
Svätý Grál Monthyho PythonaUK, 1975, 91 minRéžia: T. Gilliam & Terry JonesScenár: G. Chapman, J. Cleese, E. Idle, T. Gilliam, T. Jones, M. PalinHrajú: G. Chapman, J. Cleese, E. Idle, T. Gilliam, T. Jones, M. Palin, C. Booth, C. ClevelandHudba: DeWolfe
Partneri
