Adamantium #1
108 strán Alternatívy
(Slovak Comic΄s Not Dead)
ADAMANTIUM – The alternative to the alternativeEditor: Martin PlškoVydal: Spolok pre záchranu pokleslých žánrov s podporou Ministerstva pop-kultúry, Bratislava 2006Obálka: Andrej Kolenčík, Matúš Vizár108 strán, 99 Sk
Informácia o existencii jediného slovenského komixového zborníka sa do mojich uší dostala takpovediac náhodne, konkrétne na podujatí s názvom Comics Salón 2006. Ak si dobre spomínam, na záver sa rozdávali ceny Comics Salónu a jednu z pekných sošiek vyhral aj Martin Plško. Cena bola za počin roka a ako ste si určite správne domysleli, ide o zbierku Adamantium.
Slovenský komiks existuje! Verte alebo nie, je to tak a bolo to tak určite aj pred vydaním Adamantia. Komiks ako taký je však u nás len veľmi slabo vyvinutý, a tak, keď má človek chuť na kvalitu, siahne po niečom z českých vydavateľstiev Netopejr a CREW (Wolverine, Amazing Spider-Man, Batman), resp. si kúpi rovno Crew2. Adamantium je však iné. Je to zborník obsahujúci dvanásť komiksov „rôznych štýlov, žánrov i myšlienkového backgroundu“ ako píše Martin Plško v úvodníku. A je to pravda, pretože každý ilustrátor má vlastný štýl, príbehy sú rôzne, ladené inak, nesúrodo, ale o to zaujímavejšie. Adamantium je príjemné dielko vypovedajúce o tom, že slovenský komiks nie je mŕtvy.
Dej či nedej – občas to v komiksoch vyzerá, akoby sa autor nevedel rozhodnúť, niekedy sa čitateľ môže dokonca zamyslieť nad filozofickou výpoveďou prečítaného a pozretého, resp. hľadať v príbehu širšie súvislosti. S istotou však môžem tvrdiť, že som sa necítila zle. 
Možno z mojej strany občas zavial smerom k zborníku závan nepochopenia, kedy som už naozaj nevedela, o čom to vlastne malo byť. Niekedy som zostala s otvorenými ústami unesená predovšetkým kresbou alebo príznačnou vtipnosťou odvíjajúcou sa z prezretého. Tŕňom v oku a na duši pre mňa ostal hlavne článok Pavla Keníža O čom hovoríme, keď hovorím o comicse?, ktorý sa svojimi krkolomnými vetami a výrazovými prostriedkami do odľahčeného komiksu akosi nehodil. Je pravdou, že reč bola o komikse, ale keď sa má človek, laik úbohý, občas komixovej teórie neznalý, lúskať cez odbornú komixovú literatúru, mohol by mu na čele vyraziť pot a jednoducho to vzdať. Bolo to trochu desivé, lebo používanie slovníka cudzích slov v komixovom zborníku nie je to, čo čitateľ očakáva. Ale je možné, že sa autor snažil o moment prekvapenia. Ak áno, patrí mu potlesk.
Na druhej strane sa v zborníku vyskytol aj článok Chmury komiksového kreslíře od Petra Včelky, ktorý ma potešil jednoduchosťou výrazových prostriedkov a príjemným laickým podaním toho, ako by mal asi taký komiks vyzerať. Moje potešenie tiež vyplýva z faktu, že začať kresliť komiks vôbec nie je zlý nápad a nejako začať treba.
Dvanásť komiksov vyhupne na čitateľa z čiernobielych stránok a donúti ho zostať až do konca. Pravdepodobne. Ak nie, je to smutné, pretože na konci čakajú rovnako zaujímavé príbehy ako na začiatku. Osobne by som chcela po kresliarskej a príbehovej stránke vyzdvihnúť predovšetkým týchto päť komiksov: Matúš Vizár – Kaiser, Tomáš Knapko a Martin Plško – Moja gigantická neschopnosť umrieť, Andrej Wsól – Sloboda, I’m rich Szász a Mišo Ivan – Bady and Joe, Petr Včelka – Poslední.
A čo za komiksy vlastne Adamantium #1 obsahuje?
Matúš Vizár: KaiserAndrej Wsól: Niečo si želajPavel Keníž, Caroline Delamotte: FantazmaMichal Löwy: Pán GalaxieTomáš Knapko, Martin Plško: Moja gigantická neschopnosť umrieťKMXBSTRD: Tofu über allesMichaela Chmelíčková: Nebezpečné známosti fontovAndrej Wsól: SlobodaAndrej Kolenčík: Vymáhač diablaMichaela Chmelíčková: Comics s NímI’m rich Szász, Mišo Ivan: Bady and JoePetr Včelka: Poslední
Záverečné hodnotenie: 7/10
Partneri
