Oficiálna stránka série: www.mezzarthys.com
Ešte skôr, ako sa dostanem k samotnej recenzii, musím sa poďakovať autorom knihy, Muške a Igorovi Molitorovcom, za ich veľkú pomoc a spoluprácu. A zároveň sa im chcem ospravedlniť za to, že na túto recenziu museli čakať viac ako mesiac. Sľubujem, že pri ďalších pokračovaniach už budem rýchlejší.
Slovenská fantasy venovaná mladému publiku ožila. Za posledný rok a pol sa na pultoch kníhkupectiev objavili postupne až tri knihy od dovtedy neznámych autorov vystupujúce pod spoločným názvom Dievčatko z krajiny drakov. Po tom, čo som za týždeň zhltol všetky diely mi nedá nepodeliť sa s vami o svoje dojmy.
Najprv treba povedať jedno: dievčatko nie je Harry Potter. Preto ho s ním v nasledujúcom texte nebudem porovnávať. To len, aby bolo jasno.
Ústredným motívom všetkých troch kníh je osud dievčatka (ktorého meno sa počas celého deja nedozvieme), ktoré sa za dramatických okolností pomocou portálu dostane z nášho sveta do sveta Mezzarthys, čo je miesto plné mágie a bájnych bytostí. Kedysi dávno to bol len jeden zo svetadielov našej planéty, no neskôr ho tajomný a mocný Zamykač času oddelil a nový svet začal existovať vo vlastnom časopriestore. Postupom času u nás mágia vymizla a na scénu nastúpili technológie, no v Mezzarthys ostali zachované staré tradície a starý spôsob života. Dievčatko tam musí premôcť svoju úhlavnú nepriateľku, zlú čarodejnicu Hissatam, ktorá spôsobila smrť jej matky, otca i babičky a teraz sa usiluje o absolútnu moc. Zažije popri tom mnoho dobrodružstiev, zakúsi magického i kuchárskeho umenia a spozná veľa nových priateľov i nepriateľov.
Motív je teda relatívne klasický, no výborne spracovaný a pre detského čitateľa aj nadmieru vhodný. Veď kto v detstve nesníval o tom, že sa raz zobudí v neznámom, vzrušujúcom svete a stane sa hrdinom?
Autorom sa dokonalo podarilo vykresliť aj rozvíjajúce sa priateľstvo medzi hlavnými hrdinami – spočiatku skôr nedôverčivý a možno i trochu nevraživý vzťah sa postupne pretvára a mení na pevné puto (na romancu sa ale netešte – obaja aktéri sú na to príliš mladí a príliš nevinní, čo je len dobre). Dievčatko i Dereq sa menia a s pribúdajúcimi dobrodružstvami sa učia spoliehať sa jeden na druhého a pomáhajú si prekonávať ťažké situácie.
Jediné, čo ma v tejto časti možno trochu sklamalo, je samotný koniec, ktorému chýba akési dramatickejšie vyvrcholenie. Ešte aj veľmi sľubné odlúčenie Dievčatka od Dereqa sa nakoniec akosi vyrieši samo a nám ostane v ústach len slabá príchuť toho, čo všetko sa mohlo ešte stať.
A nakoniec, v treťom diele dostala konečne väčší priestor zrejme najpopulárnejšia postava medzi mladými čitateľmi – kocúr Vassillii, ktorý neraz uvoľní napätú atmosféru a dokáže rozosmiať tak, ako nik iný.
Vykreslenie vyhrocujúceho sa konfliktu a najrôznejších politických a spoločenských vzťahov vás môže trochu sklamať, hlavne ak ste vo fantasy literatúre sčítanejší a máte za sebou aj niektoré z tých dospelejších románov. Treba povedať, že celá zápletka po vysvetlení súvislostí začína pôsobiť trochu nereálne a naivne a hlavne spôsobí, že Dievčatko zrazu stráca akúkoľvek dôležitosť v boji proti Hissatam a stáva sa skôr len „jednou z mnohých“. Potvrdzuje to aj fakt, že väčšiu časť knihy sa venuje oživovaniu svojej babičky a hlavný úder Hissatam zasadí akoby len náhodou a nepriamo. Pri konečnej konfrontácii so zlou čarodejnicou už nemá okrem ďalšej šťastnej náhody skoro žiaden vplyv na vývoj celej veci.
Ťažko povedať, možno to bol naozaj zámer a autori chceli jednoducho vytvoriť situáciu, kedy sa dievčatko o skazu Hissatam postará nepriamo a bez toho, že v sebe muselo objaviť nejakú super tajnú super-super-super moc, no mňa to sklamalo. Čakal som, že hlavný hrdina bude mať v deji aj dôležitejšiu úlohu ako len to, že zdvihne zo zeme papierik, či že celkom nezávisle od hlavnej zápletky vypustí z krištáľu starobylú bytosť.
A tak sa nakoniec Hissatam skoro len mimochodom ocitne medzi porazenými a dievčatko je zrazu slobodné. Aj po porazení zlej čarodejnice však zostáva mnoho otázok nezodpovedaných a vy máte pocit, že všetkému ešte nie je koniec.
Mne už neostáva iné len povedať, že i napriek kritike, ktorej sa z mojej strany na Dievčatko znieslo celkom požehnane si myslím, že to je ideálny darček pre vaše ratolesti, či mladších súrodencov. Všetky knihy sú písané veľmi čitateľným, hravým štýlom, dokážu rozosmiať o rozosmutniť a nechýba im ten pravý nádych detského sna. A ktovie, možno po nich v záchvate túžby po návrate do detských rokov siahnete aj vy – ak tak spravíte, určite vás Igor a Muška svojim dielom neurazia. Lebo písanie im očividne ide.
PS: autori už usilovne pracujú na ďalších pokračovaniach dobrodružstiev malého dievčatka, tak im držme palce.