Rozhovor s Albertom C. K. Nightingdalom
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Môj celkom ustráchaný, prosíkajúci email, ktorý som s malou dušičkou pánovi Nightingdalovi odosielal, nebol odignorovaný (ako som čakal), no miesto toho sa mi dostalo milej a prívetivej odpovede: „Nie, nie je to problém, zašli mi otázky a ja ti rád odpoviem. Rozhovorov pre fanúšikov nie je nikdy dosť.“
A článok bol na svete.
Alberta Nightingdala vám dúfam netreba dvakrát predstavovať. Autor bestsellerov The Dwarven Tea Party (v češtine vyšlo ako Čaj u trpaslíků), Frog on the Moon (Žába na Měsíci) a hlavne trilógie Zealot (Fanatik) dnes patrí medzi elitu svetovej fantasy a nezdá sa, že by sa chystal na odpočinok. Tisícky fanúšikov na celom svete okúzlil svojimi originálnymi príbehmi zo svetov, ktoré, aj keď plné typických fantasy reálií, majú predsa len svoje vlastné, neokukané špecifiká. Albert sa nebojí experimentovať a jeho čitatelia to patrične ocenili. Už dlhodobo je jedným z najlepšie zarábajúcich fantasy spisovateľov v USA.
Nebudem už ale viac zbytočne zdržovať a vrhnem sa na samotný rozhovor.
Annun: Ahoj Albert! Mnohých tvojich fanúšikov určite zaujíma, či sa niekedy dočkáme pokračovania Fanatika. Predsa len, Hanov osud sa na konci tretieho dielu definitívne vôbec nevyjasnil a my sme sa nedozvedeli, čo sa vlastne vo veži Najvyššieho kňaza stalo. Napravíš to niekedy?
Albert: Ahoj! Vidím, že nestrácaš čas so zbytočnosťami. :) Na túto otázku ti bohužiaľ neviem dať jednoznačnú odpoveď. Osobne som spokojný s tým, ako trilógia skončila (nemám rád príliš presne nalinkované konce, ktoré nič nenechávajú na fantázii čitateľa), no všetko záleží aj od toho, s akými návrhmi ma oslovia vydavateľstvá. Ak by z ich strany a zo strany fanúšikov bola túžba po pokračovaní, možno by sa ho dočkali.
Annun: V Čaji u trpaslíkov si z malého národa vyrobil citlivých, jemných a nenásilných tvorov, ktorí sa zo všetkých síl vyhýbajú konfliktu. Mnoho ľudí ťa obvinilo z toho, že si len premenoval hobitov na trpaslíkov a oholil im nohy. Ako to vidíš ty?
Albert: Ach, toto som naozaj počul už veľa krát. :) Pravda je taká, že ma pri písaní knihy hobiti ani nenapadli. Mal som jednoducho chuť spraviť s trpaslíkmi niečo netradičné a myslím, že sa mi to podarilo. S hobitmi možno majú spoločné niektoré povahové črty, no ich spoločnosť funguje na celkom iných základoch, odlišujú sa v spôsobe života, kultúre, aj histórii. Nemyslím si, že by ma Tolkien zažaloval za vykrádanie jeho diel.
Annun: Neuvažoval si niekedy o podobnom rozbití stereotypov aj okolo elfov?
Albert: Na elfov som mal vždy slabosť a doteraz som nenašiel odvahu dramaticky sa v ich prípade odkloniť od toho, čo sa vo svete fantasy literatúry považuje za štandart. Možno niekedy v budúcnosti...
Annun: Ako ťa napadlo spraviť z hlavnej postavy románu žabu? (hovorím samozreme o knihe Žaba na Mesiaci)
Albert: V skutočnosti za to môže môj syn. Začalo to celkom nevinne. Ako každé dieťa, aj on miloval rozprávky na dobrú noc a v našej rodine som bol rozprávač vždy len ja. Žabiak Ronald bol jeho obľúbená postava a počas mesiacov sa okolo nej vytvorilo také množstvo príbehov, že by to bolo až podivné, ak by som to nevyužil. Doteraz ma ale pobaví, ak sa mi niekto zdvôverí s tým, že knížku pôvodne kúpil deťom v domnení, že ide o rozprávku a potom ju prečítal sám. Ak by vedeli, ako Ronald vznikol, možno by ich to až tak neprekvapovalo.
Annun: Čím sa nechávaš inšpirovať pri tvorbe svojich svetov? Medzi populárnymi autormi fantasy si celkom netradičný tým, že každý svoj román zasadzuješ do iného, originálneho prostredia. Nie je to príliš náročné?
Albert: Inšpirácia prichádza z mnohých zdrojov – reálne životné situácie, ale aj iné druhy umenia. Klamal by som, ak by som nespomenul aj kolegov spisovateľov – diela mnohých z nich ma inšpirovali a pomohli mi vyplniť dieru v mojom vlastnom univerze. Čítal som väčšinu uznávaných klasikov žánru, ako boli Tolkien a Lewis, aj mojich súčastníkov (zapôsobila na mňa hlavne Ursula K. Guinová).
Čo sa týka originality mojich svetov, nepovedal by som, že to je až taký netradičný prístup. Stačí si zobrať napríklad takého Dicka, ktorý snáď každý zo svojich románov zasadil do trochu iného prostredia. A či to nie je príliš náročné? Pre mňa určite nie. Vymýšľanie nových svetov ma baví a je to jeden z hlavných motorov, ktoré ma ženú v písaní dopredu. Náročnejšie by pre mňa bolo, ak by som mal písať stále o tom istom.
Annun: V Amerike ti vyšli aj verejnosťou veľmi dobre prijaté zbierky poviedok Tales of the Weird Places a Tales of the Weirder Places. Chystajú sa aj pre Európsky trh?
Albert: Pokiaľ viem, knihy sa už predávajú vo Veľkej Británii. Ostatné krajiny by mali onedlho nasledovať. Chystajú sa taktiež preklady do Nemčiny a Francúzštiny. Ako to bude so Slovenskom, to bohužiaľ momentálne povedať neviem.
Annun: Neuvažoval si niekedy nad spoluprácou s inými autormi? Ak áno, s ktorými?
Albert: Dúfam, že teraz nikoho neurazím... Rád píšem sám a úprimne povedané, spoluprácu s niekým iným si nedokážem celkom dobre predstaviť. Som prirodzený individualista a (ako by rada potvrdila aj moja žena) dokážem byť poriadne tvrdohlavý. Mnoho vecí vo svojich knihách som si musel doslova vybojovať u svojho vydavateľa a len veľmi nerád by som podobný boj absolvoval ešte aj počas samotného písania s iným autorom.
Annun: Aké máš plány do budúcna? Pracuješ momentálne na niečom?
Albert: No, nemôžem toho prezradiť veľa, ale môžem povedať aspoň to, že mám rozpísaný celkom nový román. Jeho pracovný názov je Sword of Subtlety (Meč nepatrnosti), no to ti bude musieť nateraz stačiť. Okrem toho pravidelne prispievam do časopisu StarLogged krátkymi scifi poviedkami (je to moja obľúbená kratochvíľa) a prednášam na angličtinu na Wisconsinskej univerzite. Och a snažím sa zúčastniť každého conu, ktorý stihnem.
Annun: Ako vnímaš fakt, že si sa celkom rýchlo a bezbolestne dostal medzi absolútnu elitu v tomto žánri? Nezávidia ti niekedy?
Albert: Musím sa priznať, že si to veľmi neuvedomujem. Nikdy som netúžil po sláve a snažím nepúšťať si to príliš k telu. To, že sa osobne poznám s väčšinou svojich úspešných kolegov je veľmi príjemné a užitočné (sú to všetko skvelí ľudia a priatelia), no nerobím z toho veľkú vec. Som spisovateľ, nie superstar.
A či mi ľudia závidia? To je otázka skor na nich, nie? :) Osobne som sa s tým ale našťastie nikdy nestretol.
Annun: Čo by si odkázal svojim čitateľom na Slovensku?
Albert: Ak ste o mne doteraz ešte nepočuli, je to veľká chyba. :)
Ale nie, žartujem. V skutočnosti môžem povedať len jedno: ďakujem za vašu priazeň!
Annun: Vďaka za rozhovor!
Albert: Nie je zač, rado sa stalo.
Partneri
