OZ Mastodont: Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi
Zostavil: OZ Mastodont
Rok vydania: 2006
Vydavateľstvo: Artis Omnis, s. r. o., Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina
Zodpovedný redaktor: Michal Spáda
Obálka, ilustrácie, sadzba: Michal Löwy
82 strán
Je známym faktom, že stačí len málo k tomu, aby váš predčasne zosnulý príbuzný v náhlom pomätení hnijúcej mysle zrazu prerazil kartónovú rakvičku, s romantických „Aaaaaah“ sa vykopal späť na svetlo božie a pochutnal si na mozočku náhodného okoloidúceho. Teraz sa ale deje niečo netradičné. Okrem zosnulých totiž z mŕtvych vstávajú aj samotné hroby. V tomto konkrétnom prípade to je dokonca hrob hlboký a aj keď vstáva len nakrátko a dočasne, stretnutie s ním je celkom príjemné. Mozoček vám vyje hravo, nenápadne a s mierne erotickým nádychom.
V roku 2006 vydalo vydavateľstvo Artis Omnis zbierku poviedok toho najlepšieho, čo vyšlo v internetovom magazíne Hlboký hrob v rozmedzí rokov 2000 – 2004. Hlboký hrob už momentálne nevychádza, na jeho internetovej adrese (www.hlbokyhrob.sk) nájdete teraz stránky občianskeho združenia Mastodont – to sú de facto tí istí ľudia, len zamaskovaní za inú organizáciu. Na pulty kníhkupectiev sa zbierka dostáva až teraz. Ja som mal tú česť prečítať si tento relatívne skromný literárny počin a nedá mi sa so svojimi zážitkami nepodeliť.
Prvé, čo vás na knižke zaujme, je formát. Je to celkom tenký, skoro zošitový paperback (82 strán) s veľmi vydarenou obálkou Michala Löwyho, ktorá vás doslova nabáda zalistovať si jeho stránkami. Vo vnútri sa schováva deväť poviedok od siedmich rôznych autorov, hojne sprevádzané ďalšími Michalovými čiernobielymi ilustráciami a krátky prierez históriou Hlbokého hrobu. Z celej publikácie sála atmosféra hravej strašidelnosti, ktorá dokonalo vystihuje aj magazín ako taký a dobre vás pripraví na to, čo nájdete vo vnútri.
A čo samotné poviedky? Nebudem ich popisovať kolektívne, keďže každá predstavuje celkom samostatné literárne dielo a miesto toho vám radšej poviem o každej niečo zvlášť.
Miroslav Šustek: Acherontia Atropos – kratučká, atmosférická poviedka o včelárovi a jeho nenávisti k motýľom. Podobne ako ostatné diela v zbierke nepatrí medzi krvavé, mäsité horory plné klasických monštier, ale skôr o trochu mrazivý, netradičný príbeh, ktorý vás nikdy neprinúti od strachu zakričať, no vsadí vám do hlavy chrobáka, ktorý vám ešte pekných pár nocí nedovolí zaspať pokojne.
Marek Ciglan: Ešte mi zostáva pár dní života – poviedka o prekliatom poklade z tajomného chrámu zo začiatku síce zaujme zvláštnou, skoro až Verneovskou atmosférou, potom ale sklame brakovou zápletkou a neoriginálnym koncom. Podľa môjho osobného názoru asi najslabší prvok celej zbierky.
Gabriel Pleska: Muž měl místo mozku klíště (Mravoučná povídka) – netradičný literárny experiment, ktorý pobaví a neurazí. Značný erotický podtón nenápadne naznačí, že Hlboký hrob sa nevyhýba ani tej šteklivejšej stránke hororu. Pleska na necelých dvoch stranách zhrnie životný príbeh chlapca, ktorý mal miesto mozgu v hlave kliešťa a pomôže si pritom trochu netradičným štýlom a výborným čiernym humorom.
Dušan Fabian: Cesta k novej identite – prvý trochu rozsiahlejší príbeh v zbierke. Na ôsmich stranách sa dozviete príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých experimenty s drogami doviedli k veľkému poznaniu, nevídaným zážitkom a dramatickému koncu. Príjemné čítanie, po skončení ktorého by ste si celkom radi naložili aj dupľu a rozuzlili celé to klbko záhad, ktoré Fabian do príbehu zamotal.
Michal Löwy: Snáď sa niekedy dozvieme odpoveď – text ešte o niečo bláznivejší (možno až dadaistický) ako klíště Gabriela Plesku. Dva železné psy vo vlaku vás možno popletú, možno rozosmejú, možno prinútia obzrieť sa, keď budete nabudúce niekam cestovať kovovým tátošom. Tak či tak, myslím, že Michal by bol spokojný a verím, že sklamaní nebudete ani vy.
Michal Spáda: Koniec leta – veľmi vydarený príbeh o malom dievčatku a rozprávkovej, živej tekvici, ktorú nájde na poli. Určite patrí k tomu najlepšiemu, čo v zbierke nájdete. Má zaujímavú atmosféru, celý čas vás drží v neistote a za nič na svete nevyzradí, čo bude nasledovať. Koniec je už len bodkou, po ktorej si poviete tiché „uf“ a zažnete radšej v izbe veľké svetlo.
Michal Jedinák: Nočná hudba – krásna, atmosférická, jednoduchá poviedka trochu pripomínajúca Lovecraftovu tvorbu je podľa môjho názoru skrytá perla tejto zbierky. Príbeh tajomného huslistu hrajúceho po nociach v opustenom divadle vás schmatne a nepustí, kým ho nedočítate celý.
Dušan Fabian: Na dne – tradičný príbeh o prekliatí rodinnej krvi, hrozivých tajomstvách minulosti a temných vodách Ružína. Možno trochu rozťahaný a bez originálnejšieho prvku, no určite neurazí.
Miroslav Šustek: Noc na Orgazburgu – posledný text zbierky, ktorý ma zanechal v celkom slušnom šoku. Šustek tu ponúka niečo diametrálne odlišné od svojej prvej poviedky a tak sa namiesto krátkeho atmosférického príbehu dočkáte skôr detailného hororového porna, kde sa to lebkami a prsiami len tak hemží. Nie som si celkom istý, nakoľko sa toto dielo do zbierky hodí, je ale fakt, že (slovami redaktora Michala Spádu) celkom dobre vystihuje duch celého Hlbokého hrobu: „Neorganizované nadšenie, nikam nevedúce okamžité nápady a nedostatok ohľadu na vkus akéhokoľvek čitateľa“. Ja len dodám, že toto dielo okrem iného celkom definitívne zaraďuje celú zbierku do chlievika „nad osemnásť“.
Ostáva už povedať len jediné. Aj keď sa zbierka nevyhla niektorým chorobám knižiek vydávaných tak trochu „na kolene“ (občasný preklep – najviac svieti najmä ten v samotnom nadpise poslednej poviedky – , nie celkom ideálne zredigované texty, malý rozsah), určite by ste ju v obchode nemali prejsť ľahostajným pohľadom. Za hnedým obalom sa schováva kúsok celkom iného, atmosférického a trochu strašidelného sveta, ktorý (bohužiaľ) už na slovenskom Internete tak ľahko nenájdete.
Partneri
