Sunshine

Článok zverejnený 24.04.2007, autor: Annun (hostinsky[zavinac]annun.sk)

Sunshine
UK (2007)
107 min.
Réžia: Danny Boyle
Scenár: Alex Garland
Hrajú: Rose Byrne, Cliff Curtis, Chris Evans, Troy Garity, Cillian Murphy, Hiroyuki Sanada, Mark Strong, Benedict Wong, Michelle Yeoh

Mám slabosť pre západy Slnka. Odjakživa. Možno to vyznie ako klišé, no vždy sa ma dotknú, pohladia mi dušu a ovanú ma nostalgiou.

Sunshine je trochu ako západ Slnka. Je krásny. Je plný klišé. Spočiatku žiari, no končí v úplnej tme. Potom, čo je preč, máte v srdci zvláštny pocit smútku a neistoty.

Sunshine je príbeh o tom, ako nám Slnko umrie. Poslednou nádejou ľudstva sa stane posádka vesmírnej lode Icarus 2, ktorá sa chránená obrovským štítom blíži k slabnúcej hviezde s jediným poslaním – pomocou bomby v ňom znova naštartovať jadrové reakcie a zachrániť tak mrznúcu Zem. Je ich osem, sú relatívne mladí, z rôznych kútov sveta a so značne rozličným pohľadom na svet. Spája ich len jediné – túžba úspešne splniť misiu a vrátiť sa domov.

Keďže má ale film 107 minút, je jasné, že to nebude také jednoduché. Po relatívne pokojnom začiatku, kedy spoznáme hlavných hrdinov a pokocháme sa krásnymi (ale naozaj, naozaj krásnymi) zábermi na Slnko a Icarus, sa začne rozbiehať vlak udalostí, ktorý zastavia až titulky. Zistíme, prečo má Icarus za menom číslovku dva – prvá misia, vyslaná o sedem rokov skôr, totiž zlyhala a záhadne sa stratila. A teraz, z ničoho nič, sa spred zúrivého inferna slnečných explózií začne ozývať známe tiesňové volanie. Posádka je postavená pred morálnu dilemu – pokračovať ďalej a neohroziť celkový plán, alebo mierne zmeniť kurz a zistiť, čo sa tu pred rokmi odohralo.

Do tejto chvíle mi film celkom pripomínal 2010 (teda Hyamsove pokračovanie 2001: Vesmírnej odysey). Podobné zábery a ozvučenie, podobná skľúčená atmosféra niekoľkých ľudí obklopených temným nekonečnom. Rovnaké stretnutie s predchádzajúcou výpravou, povedomý palubný počítač, len tentokrát so ženským zafarbením.

Potom sa ale začne kopiť havária za haváriou, postavy, na ktoré sme si ledva zvykli, sa zrazu s tichým, hrdinským odhodlaním dívajú do rozžiarenej tváre smrti a film naberá na tempe. Je škoda, že sa toho o protagonistoch nedozvieme viac – psychológ výpravy Searle (Cliff Curtis), či fyzik Capa (Cillian Murphy) sú nadmieru zaujímavé postavy obsadené dobrými hercami, ktorým sa ale dostalo zúfalo málo priestoru. Rovnako zamrzí, že spočiatku zaujímavá zápletka a veľký potenciál pre starú dobrú psychologickú sci-fi drámu sú neskôr zahodené a nahradené omnoho lacnejším thrillerom so strašidelným zloduchom v spustnutých chodbách lodi. Treba ale dodať, že ten, aj keď mu bude chýbať hĺbka, vás priklincuje do sedadla a nedá vám vydýchnuť, kým nebude po všetkom.

Sunshine ma ale aj napriek tomu oslovil. Určite za to môže jeho vizuálna krása, no nie len tá. Dotkol sa ma aj preto, pretože pod všetkým tým balastom chudobnej zápletky a scén požičaných z iných filmov sa schovávala jednoduchá a pritom krásna myšlienka – naše Slnko je dokonalým zhmotnením starovekých bohov, absolútnou metaforou prírody samotnej. Nádherné, vášnivé a pritom také nebezpečné, spaľujúce zvonku, aj vo vnútri. Možno len bodka v galaxii nekonečna hviezd, no predsa nesmierne dôležitá. Je ním fascinovaný Searle, až tak, že trávi hodiny na pozorovacej palube a necháva sa pomaly piecť zaživa, spôsobuje nočné mory Capovi aj pilotke Cassie (Rose Byrne), v znetvorenom Pinbackerovi (Mark Strong) dokonca prebudilo vidinu samotného Hospodina. Celý film má okrem toho aj mierny náboženský podtón a hľadá odpovede na základné otázky bytia a zmyslu života – bohužiaľ to robí len v náznakoch a nikdy sa do problému neponorí celý, takže ostáva na divákovi, aby si sám doplnil prázdne miesta.

Čo povedať viac? Nepozerajte Sunhine inde, ako v kine. Nestálo by to za to. Scény ako doktor meditujúci pred obrovskou, explodujúcou hviezdou, botanička Corazon (Michelle Yeoh) nariekajúca len centimetre od horiacich záhonov rastlín, či vesmírna prechádzka kapitaná Kanedu (Hiroyuki Sanada) sprevádzaná Searleovými zúrivými výkrikmi „What do you see?“ sú na veľkom formáte nezabudnuteľné a robia z tohoto diela niečo celkom iné, väčšie. Plus, posledná tretina filmu vás vďaka sugestívnym zvukom a inovatívnemu strihu určite prinúti zrýchliť dych a vyľakane pozorovať každý pohyb na plátne.

Nestáva sa často, aby ma oslovil film, ktorého hlavné klady spočívajú v technickom spracovaní. Sunshine to dokázal, asi aj preto, že vďaka pozlátku sa mu podarilo vtrepať mi do hlavy aj mnoho z tých hlbších myšlienok, ktoré tam autori zapracovali, no nikdy nerozvinuli do plnej krásy. A potom ešte kvôli koncu, ktorý aj napriek tomu, že nedával veľmi zmysel po tej technickej stránke, bol správne bombastický, emotívny a možno aj tajomný.

Mám rád západy Slnka.

Zabite ma.

8/10

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD