Báseň zverejnená 14.05.2008, autor: andelika (andelika.a[zavinac]gmail.com)
Ja nie som Ona
a nikdy nebudem.
Nie som z Tých,
čo pijú víno z oblohy
Čo hľadajú v lete sneh...
...a aj ho nájdu.
Veď pozri,
prázdne slová odrazené
Vidíš ich modré lietať,
a predsa uveríš.
Ja neučím sviečky horieť
a vodu liať sa.
Beriem, no i dávam
to Ona nepozná.
Z nekonečných pádov na Mesiac
strhávam sa zo sna,
keď nesnívam.
A ty si uvedomíš,
že vo svetle farby niet.
Čajový lístok prichýli ma
Možno i trochu viac.
Ale ja naozaj nie som-
Ona.
Detská hračka nevie predvídať
Posledný pohyb
kameňa na pláži.
A reklama na telefónny zoznam
usmieva sa, bojí sa,
Nevie, čo naozaj chce.
Pošepkám jej zrelý návod
na zbúranie mosta
Čo vedie tam i späť
Ale nie naraz oboma smermi.
Mesto, čo si nevypína osvetlenie
Nikto z búrky nevidí
Ani mobilný povraz.
knôt, čo neprestáva tlieť.
Nás spája, delí, násobí
Ako sprcha, biely závoj
Bez citu a pochopenia.
...s ochranou, čo neubráni...