Predsa som to zvládol
padla ďalšia méta
zapojil svoj kábel
do zbernice sveta

v hlave len tok bitov
a logaritmus nuly
život nemá farby
len závoj ponurý

žiadne farby kvetov
a spev rozjarených vtákov
len dym digitálnych svetov,
chlad a hrmot nákov.

mraky skryli slnka tvár
no nemám z toho strach
v žilách prúdi oceľ
a medený prach...

svet bez horkých citov
je predsa taký krásny
bez vojenských krytov
bez stratenej lásky

mám predsa rozum vlastný!
srdce je len hnoj!
konečne som šťastný
konečne som stroj!

P	U	S	Š	P	S	N
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31