Normálne rozmýšľam, hypoteticky
či zmiznú mi prsty na druhej strane
závesu zloženého z matných korálok
kvapiek
alebo narazím oň
ako o zrkadlo z mliečneho skla

starý pán vedľa sa sťažuje
na dnešnú mládež
vlasy farby povetria, odvraciam hlavu
späť k bledým mátožným stromom
tichým, mlčiacim
neuchopiteľným
O dve zastávky vystúpi, chvíľu
ho sledujem pohľadom

hypoteticky
koľko básní
(o hmle)
môže človek napísať
aby vovnútri neostal prázdny?

P	U	S	Š	P	S	N
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30