Normálne rozmýšľam, hypoteticky
či zmiznú mi prsty na druhej strane
závesu zloženého z matných korálok
kvapiek
alebo narazím oň
ako o zrkadlo z mliečneho skla

starý pán vedľa sa sťažuje
na dnešnú mládež
vlasy farby povetria, odvraciam hlavu
späť k bledým mátožným stromom
tichým, mlčiacim
neuchopiteľným
O dve zastávky vystúpi, chvíľu
ho sledujem pohľadom

hypoteticky
koľko básní
(o hmle)
môže človek napísať
aby vovnútri neostal prázdny?

P	U	S	Š	P	S	N
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31