Báseň zverejnená 16.03.2010, autor: Franz (lubomir.benko[zavinac]slovanet.sk)
Streľba zamrela
v tichosti duše,
roztrhli sa nebesia,
uvädli všetky ruže.
Ruže tvojho bytia
skočili z mosta
a zvuky vlčieho vytia
zavreli brány mesta.
Všetka nádej, všetka vlaha
v blato sa premenili,
teraz tu stojím ruža nahá
už epitaf mi vyryli.
Tŕňom tvojím zraniť sa chcem,
zakrvaviť dlaň,
držať teba len a len,
krásnu, hebkú ako laň.
Prestreliť si hlavu,
veď ty si sa ma vzdala,
všetku svoju nehu
si si kruto vzala.
Stojím a plačem,
kvílim a kľačím,
trpím a hasnem,
mriem a dychčím,
lebo je čas,
postaviť sa pravde,
že žiadne raz,
už nikdy nebude.