Temnota
Všade navôkol tma,
len predo mnou jedna hviezda žiari,
ako snežienka uprostred snehu v rozpuku jari.
Kráčam po neviditeľnej zemi,
okolo mňa duše nemých,
za mnou strach a temnota,
nado mnou tma a čiernota.
No sledujem v diaľke hviezdu jasnú,
len ju sledujem.
Vidieť ju tak bielu krásnu,
v tej temnote ju ľutujem
Prečo krásu temno haní,
prečo niet mieru bez zbraní,
prečo jas a svetlo kliať,
do tmy, do popola dať.
Blúdim po cestách temných,
pod mnou nič len prázdnota.
Vzdať sa ľudí veľmi cenných,
to osud môjho života.
V ústach sucho a pery krvavé,
v nohách stráca sa sila.
No pred očami svetlo jagavé,
nádej ma už opustila.
Dýchať tu len popol a prach.
Mať stále krv na perách,
v nohách žiadny cit,
načo ďalej žiť.
Zomrieť je údelom každého človeka,
je to cnosť od boha odveká,
nech odpočinku telu dopraje
a cestu poslednú nám zapraje.
Padám v driemotách na zem,
no nik neprichádza dať poslednú kázeň.
Miesto toho ma čie si ruky dvíhajú hore,
jemné sú ako samotné zore.
Znova sa držím na nohách,
v ústach len popol a prach.
No v nohách sila nová stála,
ktorú si do mňa vliala.
Znova kráčam k hviezdnej kráse,
hviezda je už blízko.
Už som na dohľad od hviezdy jase,
pri srdci ma stísklo.
Hviezda na guľu sa mení a klesá,
pred očami sa javí.
Srdce nad pohľadom plesá,
temnoty sa zbaví.
Svetla sa dotýkam a prebúdzam sa do rána.
Temnota bola zdolaná.
Boj u konca jednoznačne,
no večer opäť začne.
Partneri
