Všade je zima, všade je mráz,
Všetko už zamrzlo, mrzne i v nás.
Vychladlo srdce, schladla i duša,
Neviem, čo život si na mne zas skúša.
Už necítim žiaľ, necítim bolesť,
Necítim, neverím, nechcem už doliezť.
Teplé lúče odišli, slnko tu nie je,
tvoj pohľad zrazu vychladol a môj sa už nesmeje.
Vo vetre mi vejú vlasy,
Odfúkne aj lásku... asi.
Tie iskry však zostali, nádej malinká,
Už necítim sa bezmocne, už nie som naivka.
Ty zmrazil si srdce, ty zmrazil si ma celú,
Ty spravil si to, vieš to, zničil si zrnká peľu.
Však daroval si ich ty, no brať si mi ich nemal,
Keď stratíš ma raz celkom, akoby si ma predal.
No zamrzli sme spolu, možno o tom nevieš.
Vrátim sa späť dolu, už si ma nezoberieš.
V tom dávnom kraji nehy,
Nikdy si ma nechcel,
No nádej myla brehy.
Ty si ňou len prešiel.
Schladlo moje srdce, hrubá vrstva ľadu,
Už nikoho nechcem, potrebujem slobodu.
Možno to tak nie je, aj sa celkom bojím,
Malá nádej tleje, aj tú o chvíľu stratím.
A potom bude iba sneh, ľad a mráz.
A nikto za mnou nepríde, nádej zostane navždy v nás.
Neviem sa jej zbaviť, chcem a pritom nechcem,
Nechcem ťa znovu stratiť,
Tú lásku už neznesiem.
Posledný krok je na mne, mám zadusiť tie iskry.
Bojím sa, že nemám dosť odvahy, už ma nič neistí.
Čakám, ale márne... veď nemám ani na koho.
Nevyzerá to zdarne... no čo by bolo bez toho?
Bez nádeje nikdy nič, to je predsa jasné,
Srdce vraví: ,,Kľudne krič! Tá nádej nevyhasne.“
Prijmem tichú porážku a nechám iskry tlieť.
Možno vo mne zostanú, kým nebudeme zas chcieť.

P	U	S	Š	P	S	N
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30