Elvenking: The Winter Wake
Na slnkom zaliatom pobreží Stredozemného mora sa metalu veľmi nedarí. Ten potrebuje na zdravý vývoj skôr haldy severského snehu, alebo aspoň zamračenú oblohu Británie. No aj v takom Taliansku sa občas niečo urodí a tento krát v tom nemá prsty Luca Turilli. Reč je o pätici borcov, ktorí si zvolili názov Elvenking.
Táto folk / power metalová banda vznikla v roku 1997 a v roku 2000 sa urodilo prvé (zatiaľ len demo) album To Oak Woods Bestowed. Fantasy texty v mnohohlasnom podaní, raketové bicie, husle a píšťaly, to všetko podané rýchlosťou, ktorá slabším povahám spôsobuje závrate – toť jeho stručná definícia. V roku 2001 prišiel ďalší album Heathenreel a v roku 2004 Wyrd. Potom nastala menšia búrka – noví členovia odišli, starí sa vrátili…
A tak pred najnovším počinom The Winter Wake boli karty rozdané takto: Damnagoris spev, Gorlan basa, Zender bicie, Elyghen husle / klávesy a Aydan gitara.
Prvá skladba Trow’s Kind vám neposkytne žiadne intro, aby ste sa mohli rozdýchať - pieseň o smrti víly a strate hranice medzi realitou a fantáziou si drží tempo od prvej sekundy až do konca.
Swallowtail premiešava husle a trochu pomalšie pasáže, ale objaví sa aj klasické heavy sólo.
Titulná The Winter Wake vás prekvapujúco vykopne z koľaji - úvod ako od Rasmus, chrapľavý hlas v pozadí (jeden z hostí - spevák Schmier z trashových Destruction), jednoducho niečo úplne iné, ako by ste čakali. Mne osobne táto pesnička moc nesadla, ale proti gustu žiaden dišputát…
Štvorka, The Wanderer, nás však vráti na folkmetalové pole. Príbeh o stratencovi vo fantasy svete, ktorý nevie nájsť cestu späť do reality (členovia priznali, že je v tom možno kus autobiografie ).
March Of Fools vypovedá o našej dobe (teda aspoň podľa Elvenking). Strunové kvarteto, ženský vokál, deathmetalový chrčák, to všetko je tu zručne zamiešané oceľovou varechou.
Balada On The Morning Dew nám konečne umožní popadnúť dych. Rozhovor medzi mužom a ženou (v podaní Laury De Luca z Tystnaden) je podfarbený len akustickou gitarou, píšťalou a husľami.
Devil’s Carriage – poctivá vypaľovačka. Diablov kočiar predsa nebude dodržiavať rýchlostné limity!
Nasledujú dve o niečo pomalšie: Rats Are Following a Rouse Your Dream, hovoriaca o nutnosti ísť za svojimi snami, aj keď sa zdajú nedosiahnuteľné.
Predposledná Neverending Nights je najdlhšia, plná chorálov a zavíjajúcej gitary, ale aj tichých, takmer šepkaných pasáží.
Finálna Disillusion’s Reel bola určená ešte na album Wyrd, ale spevák (a jej autor) Damnagoras si ju pri odchode z kapely vzal so sebou. Pri jeho návrate sa ju rozhodli použiť. Krátka, pomalá, akustická, výborne sa hodiaca na záver, keby…
…tu ešte nebol bonus v podobe coververzie Penny Dredful od Skycladu, veľkého to vzoru Elfských kráľov. Typická skycladovská skladba, ktorá vás prinúti začať poskakovať po izbe / ulici / autobuse / hrobke, alebo kde práve ste zašití.
Aký je teda epilóg? Rošády v zostave priniesli čerstvý vietor do tejto bandy a elfovia ukazujú, že aj južania vedia pritvrdiť, keď treba (hoci je to len ich tretí riadny album). Pevne verím, že niektoré prvky, ktoré sa tu objavili (pop - rockové klávesy ala Rasmus v niektorých skladbách) ostanú len vo forme výstrelkov. A taktiež, že sa zostava Elvenkingu konečne ustáli. Ale poznáte Talianov…
Partneri
