Na mŕtvom nebi, mŕtve hviezdy, mŕtvy mesiac vznáša sa.
Nič nie je také ako by chceli, zomrela nádej aj spása.
Zabili trblet hviezdnych očí, zabili žiaru oblohy.
Už nikdy mesiac nebude žiariť, nikdy nezasvieti pod nohy.
A slnko, oheň, spáli aj to málo, čo ostalo zo slobodnej krajiny.
Nikto už nikdy nevysvetlí tú hrôzu, z polí sa stali bažiny.
Na mŕtvom nebi, mŕtvy mesiac, mŕtve hviezdy visia spolu.

,,Pre kľud našich duší, bohovia dobrí, prosím vás pekne, dajte ich dolu!
Či zaslúžia si malé dietky vyrásť do záhuby?
Nech oni nemusia platiť za naše hlúpe chyby.
No bohovia nás opustili, sme sami, volám do prázdna.
A drahý život môjho ľudu... odpoveď je otázna.
Jak rád videl by som lúky zelené i zlaté polia...
Už zajtra na úsvite mi však Temní hlavu skolia.
Trpieť bude môj ľud boží, veď oni to vedeli!
No predsa rozhodli sa verne... snáď moja smrť ich posmelí!
Snáď tam kde pôjdem, v inom svete, odpustia mi moju vinu.
Mám len jedno prianie vrúcne: nech všetci Temní navždy zhynú!“

P	U	S	Š	P	S	N
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30