S hlavou sklonenou sadám ranený,
pohľad  upriamim na kraj stolčeka.
Sviečky zhasnuté javia spomienky,
drvia srdiečko, kto ho pozliepa?

Smutne zložím si ruksak z ramena,
moje ruky ma nechcú poslúchať.
Tvár mi bledne sťa stena bezduchá,
ťažko človeku v žiali umierať.

Strácam pomaly plné vedomie,
ticho, ničí ma, trie soľ po ranách.
Hlava nehybne leží v myšlienkach,
V malej postieľke ťažko zaspávam.