Z ruky vypadne mi fotka,
vlhká, nasiaknutá potom lásky,
spomienka sa rodí v mysli,
oživuje srdce, krášli vrásky.

Chvíľu cítim cenný pokoj,
ako by niečo vo mne ožilo,
no kŕč drví moju mienku,
pichá, bodá, nevydržím to zlo.

Sily ma už opúšťajú,
krehký oheň bytia dohorieva,
slzy schnú na smutných očiach,
vždy mi vládlo svetlo, dnes sa stmieva.

Hviezdy nie sú viditeľné,
mesiac skrýva temný smútok,
moja duša stúpa hore,
prehral som ten silný útok.