Báseň zverejnená 12.02.2008, autor: Ian (benn[zavinac]centrum.sk)
sad nedýcha stromy starnú s hlavou v pôvodnom lone
cítia nežný dupot poslíčka na chrbte ich odľahčuje po dieloch
jež kľučkuje ku studni plná jabĺk bude raz vo fľaši
kľučka sa ježí na studni v jej pohostinnom hrdle sa už batolí nový sad
Posledný výrok
prečo mi vravia neplač ked sa mi chce plakat! prečo mi vravia nekrič ked sa mi chce kričat!prečo mi vravia but ticho ked sa mi chce rozpravat!a nakoniec mi budu vraviet dychaj ked už budem umierat! Sanusa