V tme

Poviedka zverejnená 23.05.2009, autor: Cyric (loki[zavinac]loki.sk)

         Tajomstvá pomätenej mysle bývajú tie najpodivnejšie. Predstavy blázna metajúceho sa v zvieracej kazajke, myšlienkové pochody schizofrenika utekajúceho pred neexistujúcou hrozbou či paranoidné vidiny duševne chorého samovraha. Hranicu medzi normálnym a abnormálnym určujú len pravidlá a zákony, ktoré vyhovujú spoločnosti a neohrozujú systém jej fungovania. Čo však definuje pomätenca nie je len jeho abnormalita a neschopnosť prispôsobiť sa normám. Šialenstvo môže mať mnoho podôb a ešte viac príčin. Práve tí, ktorí sa považujú za normálnych sa tak utkvelo držia toho, čo považujú za realitu, že čokoľvek narušujúce ich presvedčenie a predstavy ich môže priviesť k záhube. Na druhej strane šialenci sa nad rovnakou hrozbou ani len nepozastavia.
        
         Doktor Ernheim ma dokázal vždy prekvapiť. Keď som si myslel, že som konečne odhadol jeho myšlienky, vyrukoval na mňa s niečím tak absurdným alebo bizarným, že mi to dokázalo aj vyraziť dych. Napriek svojmu veku to bol silný muž. Staromódne okuliare s obdĺžnikovým rámom, šedivé vlasy, pestovaná brada. Roky sa podpísali len na jeho postave, chodil viac zhrbene a občas sa sťažoval na bolesti kĺbov. Spoznal som ho na univerzite, kde viedol prednášky z histórie a archeológie. V tom čase som bol nadšený študent, ktorý hltal všetky informácie a zaspával nad hrubými zväzkami kníh písaných latinčinou. S doktorom som často viedol dlhé filozofické debaty a odborné dišputy. Mal iný prístup, ako ostatní vyučujúci uprednostňujúci neosobnú, čisto akademickú rétoriku. Neskôr, po skončení štúdia som sa zamestnal u istej archeologickej spoločnosti na východnej pologuli a doktora som na dlhý čas stratil z očí. O jeho prácu som sa však neprestal zaujímať. Pravidelne prispieval do viacerých odborných periodík a jeho články patrili medzi tie najkontroverznejšie. Nadšene som diskutoval s priateľmi a vždy som sa pokúšal podržať doktorove stanovisko. Priznávam, že to nebolo vždy ľahké. Doktor mal tendenciu prezentovať vo svojich článkoch veľmi osobný, sofistikovaný pohľad na otázky metafyziky, ktorý som si nikdy nemohol osvojiť ako svoj vlastný. Vtedy som ešte netušil, ako veľmi ten jeho pohľad zmení všetko, v čo som dovtedy veril.
         „Jediný plamienok sviečky dokáže zahnať všetky tiene, no ani tá najčiernejšia tma nedokáže tú sviečku zhasnúť,“ tieto slová mi kedysi vravel môj otec, keď som ako dieťa nedokázal zaspať. Bál som sa tmy. Môj otec mi nechával vždy zapálenú sviečku. Bol to akýsi symbol, že sa mi nemôže nič stať a že je všetko v poriadku. Ľutujem, že jeho slovám dnes už nemôžem veriť.
        
         Náhoda, či zákerný plán? Okolnosti stretnutia s doktorom by sa mohli považovať za všedné, no pri pohľade na to, čo všetko sa stalo, to nemôžem považovať za náhodu. Doktora Ernheima som stretol, keď som sa vracal z pohrebu mojej snúbenice. Bola svetlom a v mojich očiach anjelom. Miloval som ju chorou, nadpozemskou láskou. V tom čase som bol posadnutý myšlienkou na samovraždu. Pocit straty a psychickej bolesti bol nepredstaviteľný. Po celé dni som odmietal príjímať stravu a vôbec vychádzať z domu. Stretnutie s doktorom mi ale dalo niečo, čo som zúfalo potreboval. Nový zmysel života. Niečo, v čo som mohol veriť a čo mi udávalo ďalší smer, kade sa mám uberať. Pohľadom späť zisťujem, že možno by bolo lepšie, keby som si vybral samovraždu. To bezbožné rúhanie a blasfémia. Na prvý pohľad úplne nevinný a čestný úmysel, no v skutočnosti hrôza, ktorú dokáže stvoriť len niečo, skrývajúce sa v temných zákutiach chorej mysle. Ak by som spoznal príznaky skôr, keby som nebol zaslepený žiaľom a túžbou zbaviť sa ho... Všetko by bolo iné a možno by som nakoniec aj na ňu zabudol. Osud je však nevyspytateľný a jeho chodníčky často vedú do temných zákutí.
        
         Doktor mal nápad. Bola to zvláštna vízia, ktorej sa venoval posledných pätnásť rokov svojho života. Keď mi to navrhol, myslel som si, že žartuje. Krutý a nevkusný vtip na účet trúchliaceho chudáka. O to väčšie však bolo moje zdesenie a prekvapenie, keď som si uvedomil, že to myslí absolútne vážne. Pýtal som sa ho, ako, ako to chce uskutočniť? Pýtal som sa ho, či sa zbláznil, či dnes nekonzumoval príliš veľa alkoholu. Zamietol všetky moje pochybnosti, keď z koženej aktovky vybral tú vec. Bolo to niečo, čo som ešte nikdy nevidel a nedokázal som to pomenovať. Ernheim zhasol svetlo a ja som pochopil dve veci. Doktor je šialený. Je šialený, no ak existuje čo len nepatrná možnosť, že by mohol mať pravdu, musím to skúsiť.
        
         Po západe slnka sme sa vybrali na cintorín. Všemohúci stvoriteľ, odpusť mi. Bol som tak hlúpy a tak zaslepený žiaľom. Je neskoro ľutovať a chcieť niečo zmeniť. Nikdy by som sa neprepadol do tohto prekliatia, z ktorého niet návratu. Nesedel by som teraz spútaný v kazajke a zatvorený v úzkej, klaustrofobicky malej izbe sanatória. Ernheim, mal som ti povedať NIE. Mal som ti povedať, že si šialený, že je to zvrátené a odporné! Ja blázon som ti však podal ruku a pomohol ti vykopať jej telo! Keď si položil tú vec na jej čelo a stlmil svetlo baterky, prisahám, šepkalo to! Ten hlas v tme ale nepatril jej a ty si to vedel. Oklamal si ma! Sedím v kúte tejto cely a čakám. Čakám, kedy ošetrovatelia zhasnú svetlo a všetko, čo ten hlas v tme vravel, mi aj spraví.

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD